Aj dnes som pomohla priateľovi „čontkováčovi“ (naprávač kostí starou húnskou metódou celistvej medicíny) s prekladom. Robím to rada. Baví ma sledovať, ako sa už z postoja, myslím fyzického, dá vyčítať zmes chorôb, ktoré človeka trápia. Zistiť sa už vopred dá aj to, aký bude priebeh liečenia. A či vôbec terapia zaberie. Samozrejme- holistická, celostná medicína učí, že všetko so všetkým súvisí. Takže tieto vonkajšie prejavy, ktoré pozorujem, sú len dôsledkami duševných pochodov.

Myseľ má na naše telo omnoho väčší vplyv, ako si väčšina z nás dokáže predstaviť. Každá nemoc vzniká z nejakej konkrétnej životnej situácie a stane sa konkrétnemu človeku, s konkrétnou minulosťou, s konkrétnymi vzťahmi. Toto všetko vytvára celok, ktorý môže mať zásadný vplyv na vznik a priebeh ochorení.

Príklad.: Na stole leží človek s takým zvláštnym guľatým hrbom medzi lopatkami a Janči Olajos, tak sa menuje tento úžasným nadaním požehnaný „naprávač“ mi hovorí, že sa mám spýtať, či žili jeho rodičia v čase jeho detstva v súlade. Potvrdzuje sa, že nežili. Pán nám rozpráva o tom, ako sa neustále hádali, obviňovali jeden druhého. On žil neustále v atmosfére strachu. Bál sa a stiahol sa do seba, prehol sa a vytvoril sa mu taký guľatý hrbček ako symbol nedobrého detstva.

Ukazuje sa, že mnoho nemocí má pôvod v narušených vzťahoch, chybných myšlienkových vzorcoch, traumách z detstva či v potlačených emóciách. Dalo by sa povedať, že symptóm ochorenia nás upozorňuje na veci, ktoré v našom živote nerobíme správne. Kde nie sme v súlade s vesmírom. Čo nedokážeme žiť, o čom nedokážeme hovoriť, čo tajíme ... Na to ochorieme.

Pán XY nechcel priveľmi hovoriť, bál sa emócií, nedokázal vypustiť ventil a poplakať si.

Reč tela hrá v tejto súvislosti celkom zaujímavú úlohu. Príkladom môže byť, že deti počas rozvodu rodičov bezdôvodne vracajú, ako keby ich telo hovorilo vlastným jazykom: Nemôžem to stráviť, je mi z toho zle. A to z čoho im je zle, môže byť potom príčinou ich ochorenia. Aj skolióza (vychýlená chrbtica) je znakom problémov v detstve. Telo ako keby uhýbalo pred problémami, nechce ich vidieť a hlavne nechce byť zatiahnuté do nepekných a nejasných hier dospelých.

Obe tieto vychýlenia chrbtice sa dajú napraviť, keď príde človek tak do tridsiatky. Neskôr to už ide ťažšie. Samozrejme zasa závisí všetko od vnútorného postoja.

Ak si niekto myslí, že náprava chrbtice je ako pilulka, zhltneš a o chvíľu bolesť prestane, tak sa mýli. Tu nenastane úľava bez hľadania príčiny. Treba sa dostať na kĺb príčine a tú odstrániť. To za vás neurobí nikto.

A nepomôžu ani také moderné sebaklamy typu. Už som odpustila otcovi alebo matke. Môj terapeut mi povedal, že som s tým vyrovnaná...Všetko je ako má byť.

Fajn, ale keby bolo, tak aj chrbtica by bola v poriadku, bez bolesti a pružná.

Podľa mňa najlepším liekom je prijatie. Viera v to, že všetko sa deje podľa plánu aj keď my tomu nemusíme rozumieť. Ak sa pozriete úprimne do minulosti, zistíte, že to čo ste považovali za ujmu a utrpenie, sa napokon ukázalo ako najväčšia pomoc.

Naozaj nám chýba viera. Analyzujeme, syntetizujeme, hrabeme sa v problémoch, ktoré si práve týmto systémom vytvárame. Ich dôsledkom je strach, úzkosť, neistota a to sú hlavné príčiny väčšiny chorôb. Keby sme dokázali iba veriť, zmizol by strach aj neistota. Neexistuje chudoba, ani nešťastie sú tu iba naše nesplnené túžby a predstavy.

Tí, čo pochopili, že bez vlastného pričinenia zmeny v zdraví nenastanú, sa veľmi rýchlo dostali z problémov. Niekto cvičením, niekto zmenou životného štýlu, iný zmenou zamestnania, či partnera.

Zaujímavú kapitolu tvoria ženy, ktoré nemôžu otehotnieť, hoci ony aj ich muži majú z hľadiska fyzického všetko v poriadku.

Aj tu platia širšie súvislosti, čiže psychosomatika. Často podvedome deti vôbec nechcú, lebo sa obávajú, že budú zlé mamy, že to nezvládnu, alebo sa im zmení postava a manžel si nájde inú. Dôvodom je často aj príbeh ich detstva, keď sa rodičia hádali, týrali ich ...boja sa, že by sa to isté mohlo stať ich deťom. Niekto, kto pochádza z veľmi biednych pomerov má zakódovaný existenčný strach a ten mu nedovolí priniesť na svet potomstvo. Môže to súvisieť aj s rodovou líniou, kde viac razy zomrela matka pri pôrode a v podvedomí je táto informácia silno zapísaná. Iný príklad súvislostí. Dieťa má zrazu od nástupu do školy neustále angíny. Mamička to vyhodnotila ako vinu školy, nedostatok hygieny alebo bacilonosič v triede. Janči sa iba spýtal po diagnóze chrbtice, či nie sú rodičia rozvedení. Boli a rozviedli sa práve v čase nástupu malej slečny do školy. Rodičia sa rozišli kultivovane a mali dieťa v striedavej starostlivosti. Všetci ich obdivovali s akou noblesou si dokázali zariadiť nový život. Nikto nikoho neosočoval. V širšej rodine sa s dievčatkom pravidelne stýkali. Dievčatku však chýbala stabilná rodina. Nedokázala stáť rovno, mala problémy s panvou. Lekári tvrdili, že má kratšiu nohu. Súvislosť medzi chrbticou a angínou nikto nehľadal. A predsa je to tak. Janči im poradil, aby si dievčatko nechala v starostlivosti mama, lebo o tom bola angína. Vždy keď ochorela zostala celých desať dní v jednom domove. Ocko môže byť s ňou kedykoľvek, aj ona u neho, ale nemusí. Už vie, že má domov.

Nohy Janči „dorovnal“ a bolo po probléme. Pani sa ozvala o tri mesiace, že všetko je v poriadku. Ak chcete vedieť ako pracuje s „jednou kratšou nohou“ pozrite si video na youtube.

Telo naozaj neoklameš. To je mi už jasné. Vidím to v praxi. Myseľ nás často klame, presviedča o opaku. Zavádza, ale telo jej hry prekukne a ukazuje holú pravdu.

Človek či chce alebo nie, je súčasťou istej spoločnosti, pracovnej skupiny, je členom rodiny...to všetko sa odráža na jeho zdraví a najmä na jeho postoji - teda chrbtici. Spomínam si na text z piesne Karla Kryla. - Namiesto toho, aby sme stáli, zaujímame postoje.- Čiže nežijeme v pravde k sebe ani k ostatným. Hovorí sa, že pravda nás oslobodí. Od bolestí chrbtice určite.

Niekedy je však táto pravda krutá. Uvedomíme si, že sme leniví, prežierame sa, zlostíme sa, len aby bolo po našom, jeme kopu liekov, lebo sa nám nechce zmeniť životný štýl atď. Snažíme sa, aby nás mali radi, hoci sa nám nechce, skrývame svoje city, aby nás niekto neprekukol, potláčame agresivitu, aby sme neboli príliš horúci, žiarlime, závidíme, nenávidíme a potom sa čudujeme, že sme pokrútení, všetko nás boli, bez palice neurobíme ani krok.

Narušené rodinné vzťahy a nenaplnené potreby sa často prejavia dobre čitateľnými znakmi na našom tele. Problémy v rodine sa zapíšu na deti, a preto volá Janči neustále po prevencii. Príďte s deťmi, aby ste sa dozvedeli pravdu o ich duševnom stave.

Nedávno si dievčatko v telocvični ublížilo. Zle dopadla a „vyskočilo jej niekoľko platničiek“. Podľa lekárov sa v akútnom stave nesmie pracovať s chrbticou, podľa starých Húnov je to vtedy najlepšie a najrýchlejšie. Dievčatku vrátil všetko „na poriadok“ a dievčatko, ktoré nevedelo ešte pred chvíľou chodiť, odišlo pekne vzpriamene po svojich. Troška som pátrala. Vysvitlo, že ráno sa rodičia pohádali s jej bratom a on sa vyhrážal, že odíde z domu.

Rodinný život a vzťahy v ňom na nás vplývajú najsilnejšie. Ich narušenie prináša takmer vždy choroby. Dobré vzťahy emočne podporujú, dávajú výživu všetkým členom rodiny. Sú predpokladom, že si ich deti vezmú do života a v ťažších časoch im bude táto skúsenosť oporou.

Je leto a každá spoločná dovolenka vždy preverí vzťahy. Riskujte a choďte na dovolenku nielen s malými, ale aj s dospievajúcimi deťmi. Možno sa o sebe dozviete viac ako ste chceli. To je však dobrý základ na nástup k ceste pravdy a radosti.